Lenka Dusilová: je čas na nové veci

Lenka Dusilová: je čas na nové veci

Lenka Dusilová, neprehliadnuteľná originálna osobnosť českej hudby, prichádza so svojou kapelou Baromantika s novým albumom. Presnejšie povedané ide o komplet CD a DVD so živým koncertným záznamom Live at Café v lese, ktorý je vôbec prvým živým albumom v kompletnej diskografii Lenky Dusilovej a bol zhotovený počas troch jesenných večerov minulého roku v pražskom Café V lese. Albumom a jeho krstami končí, ako sama Lenka hovorí, ďalšia etapa jej umeleckej dráhy. Na jej pokračovanie sa možno tešiť už teraz. Možno nás prekvapí, ale určite poteší. O tom ale niekedy nabudúce. Teraz sa porozprávame predovšetkým o novom supraphonském počinu.

Komplet Live at Café v lese je vaša prvá živá nahrávka, skôr vás niečo podobné nelákalo?
Veľmi nie. Doteraz som k tomu nemala odvahu. Necítila som, že je moja muzika natoľko dobrá a ja sama natoľko silná, že by to vydalo na dobrú živú nahrávku. Prvý krát ma napadlo zaobstarať živú nahrávku s kapelou Eternal Seekers, ale realizovala som ju až teraz s BAROMANTIKOU. V súčasnosti mám super kapelu, ktorá za záznam stojí. Myslím si, že je dôležité predstaviť ju poslucháčom, ktorí by napríklad z rôznych dôvodov nešli na koncert. Samozrejme je všeobecne dôležitá aj atmosféra skladieb z celého koncertu, ktorá je z živej nahrávky cítiť.

Aké piesne zaznamenáva tá vaša?
Najviac pesničiek je z mojej štvrtej sólovej dosky Baromantika, sú tam aj tri Piesne z mojich starších albumov, ale prerobené do zvuku kapely BAROMANTIKA.

Nemala ste nutkanie niektoré pesničky na nový album pretočiť?
Nie. Aranžmá funguje skvele a pesničky tiež. Samozrejme, vždy si môžete povedať, že by šlo spievať lepšie. Keď sa vidíte, uvedomíte si, čo sa vám zrovna v tú ktorú chvíľu preháňalo hlavou. Napriek tomu by som nič nemenila, k tomu záznamu vlastne nemám žiadne výhrady. Okrem toho sme zaznamenávali tri večery, takže bola pravdepodobnosť, že keď sa jeden večer niečo nepodarí, podarí sa nám to ďalší večer. Záznam na CD a DVD sme nakoniec vybrali z dvoch posledných koncertov, ale prevažná väčšina je z posledného koncertu. Album obsahuje štrnásť skladieb, koncert bol o niečo dlhší, ale tento výber na live je myslím dostatočný. Pesničky z albumu Baromantika sú tam všetky.

Všeobecne máte rada živé albumy – napríklad aj od iných spevákov a skupín?
Mám. Koncept živého koncertu je presne podľa môjho gusta, rada vidím muzikantov v akcii, pozerám im do kuchyne, pozerám sa ako naozaj hrajú. Toto mám radšej než nejaké veľkolepé šou.

Niektorí muzikanti hovoria, že neradi nahrávajú v štúdiu bez publika, Ako je to u vás?
Ja publikum naozaj pri všetkom mať nemusím. Koncert a nahrávanie sú dve rôzne veci. Na koncerte máte spätnú väzbu, ktorá je veľmi dôležitá, v štúdiu záleží na koncepte nahrávanie, či máte všetko pripravené alebo experimentujete. K tomu samozrejme potrebujete určitý pokoj.

Váš nový album má krásny obal …
Sama nie som príliš vizuálne zdatná, preto rada vyhľadávam umelcov, ktorým dôverujem. K BAROMANTICE, čo sa vizuálneho spracovania a grafického designu týka patrí, Michal Ožibko. Je to maliar – hyperrealista, a okrem toho aj veľmi šikovný, vkusný grafik. Stojí ako za obalom predchádzajúceho albumu „Baromantika“ tak aj aktuálneho Live CD a DVD, ktoré sme natočili s BAROMANTIKOU. Okrem toho spolupracujeme s fotografkou Bet Orten, ktorá fotí promofotografie pre BAROMANTIKU a taktiež s režisérom Tomášom Zilvarom, ktorý pre nás toto DVD nakrútil a tiež sme s ním točili aj klip „Baromantická“.

Prichádzate k výtvarníkom s vlastnou koncepciou obalu lebo všetko nechávate na nich?
Som hudobníčka, takže s nejakou konkrétnou koncepciou obalu asi ani nedokážem prísť. Všetkým spomínaným spolupracovníkom dôverujem, verím ich vkusu. Sú to ľudia, ktorí dokážu vystihnúť atmosféru, ktorá z hudby ide. Toto všetko je pre mňa samozrejme dôležité.

Krst albumu „Live at Café V lese“ v Jazz Docku ste poňali okrem iného ako rozlúčku s prvým albumom Baromantiky; dá sa povedať, že vstupujete do novej éry, novej etapy svojej kariéry?
Áno. Natočila som sólovú dosku Baromantika, vytvorili sme ju producentským tímom v zložení Viliam Béreš, Patrick Karpentski a Beatka Hlavenková. Tí sa naučili pracovať s mojimi nápadmi, vyskúšali sme si aj spoluautorstvo a spolutvorenie nových vecí. Koncertovali sme spolu dva roky a stala sa z nás regulárna kapela. Teraz vydávame živú nahrávku. Vedľa Toho chystáme spoluautorskú dosku, ktorá vyjde budúci rok. Je čas posunúť zase o sebe kus ďalej.

Trochu osobne: Vaša kolegyne Sára Vondrášková si hovorí Never Sol, Olga Königová zase ILLE. Vy ste nikdy neuvažovala o nejakej umeleckej prezývke?
Nie. Keď som spievala v kapele Sluníčko, hovorilo sa mi Sluníčko. Niektorí ľudia mi hovoria Dusilenka alebo Dusítko. Dávať si ale nejakú umeleckú prezývku ma nikdy nenapadlo, nemám dôvod vymýšľať si akúkoľvek skrytú identitu.

Dá sa muzika, ktorú robíte (napríklad aj Never Sol či ILLE) nazvať alternatívna?
Od tejto škatuľky by som sa ja osobne najradšej oslobodila. Alternatívny pre mňa znamená veľmi vymedzený. Keš si vezmete Never Sol alebo ILLE, je to samozrejme muzika, ktorá má obsah a hĺbku, určite ju počúvajú tí, ktorí potrebujú nejakú hlbšiu duševnú potravu, ale inak je to hudba prístupná, v ktorej nájdete veľa prvkov popu. Ani ja sa, čo sa Baromantiky týka, nepovažujem za alternatívu. Toto označenie by sa možno dalo použiť pre moju prácu v divadle; možno. V pope dnes využívate rôzne prvky z rôznych žánrov, ide o to, jak moc sa chcete vyhraňovať voči všeobecnému vkusu.

Na jar ste vystupovala na festivale detských filmov v Zlíne v rámci Dňa s Českým rozhlasom, všeobecne: čo vy rádio?
Český rozhlas je médium, kde ma vždycky radi privítali na rozhovory, čoho si vážim. Konkrétne na Vltave boli niekoľkokrát prezentované naše kapely BAROMANTIKA aj Eternal Seekers, staršie populárnejšie veci hrajú po nociach aj na iných staniciach. Do formátu komerčných rádií bohužiaľ evidentne nezapadáme.

A čo spolupráca so Supraphonom?
Rozhovori so Supraphonom začali pred nejakým časom, kedy tu začala pracovať Iva Milerová, ktorá ma okolo seba zaujímavý tím ľudí. Iva je jednou z posledných srdciarek v českom showbusinesse čo sa hudobného biznisu týka. Spolupráca so Supraphonom mi tak teraz dáva zmysel, navyše je to obrovská pokladnica českej aj slovenskej hudby a ďalších audio žánrov.

Na záver: Prvý verejný úspech ste mala so zhudobnenou básňou Jiřího Wolkera, siahnete dnes, napríklad pred spaním, po poézii?
Pred spaním nie, ale občas mávam obdobia, kedy poéziu čítam. Napríklad v čase, keď zbieram inšpiráciu, hľadám nejaké vyjadrenie, snažím sa verbálne pomenovať svet, ktorý mi vzniká pod rukami. Alebo keď píšem texty. V takom prípade sa do poézie ponáram dosť hlboko, snažím sa hľadať, ako ľudia v súčasnosti píšu, a napríklad aj nejakú tú inšpiráciu.

Video: Lenka Dusilová & BAROMANTIKA - Ptáci

Zdroj: Lukáš Kadeřábek / supraphon.cz
Interpret: Lenka Dusilová
Značky: Rozhovor