Never Sol: Hudba povie aj to, čo sa nedá povedať slovami

Sára spieva anglicky, aj keď ako sama hovorí „češtine sa do budúcnosti nebránim“ . Angličtina znie aj z jej debutového supraphonského albumu nazvaného " Under Quiet ". Predovšetkým je to ale skvelá muzika a podmanivý spev, ktorý nenechá nikoho chladným. Krst albumu prebehol 26. 9. v pražskej Akropole, ďalšie koncerty sa uskutočnia 17. 10. v Brnenskom Anjel Café , 19. 10. v Zábřehu na Morave a 23. 10. v Anjel Café v Plzni .

Čo je vlastne Never Sol – vaša prezývka, názov kapely alebo celého dlhodobého projektu?
Asi všetko dokopy, aj keď ten názov zrejme najviac pasuje k nášmu projektu. Je to ale vlastne tiež kapela; hráme výhradne naživo, najskôr s bubeníčkou Lenkou Dundrovou, od krstu dosky sa nám kapela zväčšuje . Never Sol ale stále cítim ako organický projekt, do ktorého patrí aj muzikant a producent Honza Muchow a pokiaľ sa bude kapela rozširovať kvôli živému hraniu, tak pojme aj ďalších ľudí. A patrí sem aj náš vizuál, grafické spracovanie projektu. Takže zhrnuté : Never Sol je projekt , ktorý sa neustále vyvíja.

Bubeníčka Lenka Dundrová je vašou vernou súputníci; čo vy a bicie – dokázali by ste Lenku zastúpiť ?
To určite nie, na bicie som sa nikdy neučila. Rada by som sa však na bicie naučila alebo sa s nimi aspoň viac zblížila. Už len kvôli rytmike, rytmickému cíteniu. To sa vždy hodí.

S ponukou na vydanie albumu prišiel Supraphon?
Áno, táto ponuka prišla po úspechu pesničky „Lay Down“ z filmu " Ve stínu ". Vtedy sme s Honzom Muchowom plánovali EP, teda kratší album, ale po ponuke na dlhohrajúce cédečko sme od tejto myšlienky upustili a sústredili sme sa na album. Väčšinu pesničiek som mala pripravených, niektoré som doskladala v priebehu nahrávania. Z materiálu ktorý sme mali k dispozícii, a bolo ho dosť, sme potom dosku zostavili.

Vaša spolupráca s Honzom Muchow je zrejme veľa úzka , intenzívna…
Trvá už minimálne dva roky . Náš obvyklý postup je tento: prinesiem pesničku, ktorú zložím na piane a spoločne pracujeme na jej aranžmáne. Niekedy ju nahodí Honza sám a potom ju dotvárame – rozdeľujeme farby a nástroje, finalizujeme jednotlivé sekvencie. Potom sa bavíme, hodnotíme, hovoríme si čo je dobré a čo ešte dotiahneme alebo prerobíme. Touto veľmi prirodzenou cestou sa veci rútia ďalej a ďalej, až pesnička dostane konečnú podobu. Občas sa oproti tej pôvodnej verzii celkom dosť zmení.

Dnes už ste na to určite zvyknutá, ale ako ste na začiatku vašej spolupráce tieto zmeny prijímala?
Vidíte, to je zaujímavá otázka, na ktorú nie je jednoduché odpovedať. Bolo a je to rôzne . Možno pri pesničke Lay Down mi to ani neprišlo divné, tam stále dominoval klavír aj v konečnej verzii. Občas ma ale nový aranžmán piesní samotnú prekvapovali. Je to zvláštne. Ja pesničku počujem len s pianom, ďalšiu predstavu o nej často nemám a Honza do toho občas vnášal zaujímavé a prekvapivé veci. Väčšinou išlo o príjemné prekvapenia, niekedy pre mňa veľa nečakané . Ale skoro zakaždým som si povedala: takto je to správne .

Vraj máte zaujímavú metódu komponovania…
Väčšinou komponujte na piane. Skladám akordy, aby k sebe pasovali, a keď cítim, že pasujú, že to funguje, idem ďalej . V tejto fáze je pre mňa najdôležitejšia harmónia. Keď mám harmóniu, skladám melódiu . A k tomu si spievam nejaký nezrozumiteľný text, slová, ktoré neexistujú . Toto si nahrávam. A napodiv – keď tú vec potom počúvam, skladá sa mi do nejakého zmyslu, ktorý v nej vidím a cítim. Až potom vzniká konečný text a podoba skladby. Pritom mám rada, keď sadnem za piano a príde celá pesnička, vlastne zo mňa spontánne vyplynie. Ak nepríde, môže zostať nehotová aj veľmi dlho alebo ju nedokončím nikdy.

Radili ste na album Under Quiet pesničky s nejakou logikou, aby na seba nadväzovali alebo k sebe ladili?
Ani nie, pesničky na doske sú rôzne staré, niektoré napríklad aj tri roky, iné tri, štyri mesiace . Iste, pesničky na dosku sme skladali tak, aby spolu fungovali, ale myslím, že fungujú hlavne preto, že vznikli z mojich životných skúseností a z môjho vnímania sveta. Majú teda jednotný náboj a logiku. Myslím si, že nech by boli poskladané akokoľvek, bolo by to v poriadku.

Výber piesní na dosku bol úplne na vás?
Bola to čisto naša vec – ako sme to s Honzom vymysleli, tak to bolo. Prvé boli vo výbere štyri pesničky, ktoré sme už chystali na spomínanú EP dosku a pieseň Lay Down. Potom prišla ponuka od Supraphonu – a my sme pokračovali v atmosfére predznamenanej týmito piesňami .

Hráte piesne z albumu na koncertoch v podobných aranžmánoch alebo inak?
Snažíme sa ich hrať je rovnako, stále je v hlavnej úlohe piano. Niektoré sú možno zahrané trošku inak, ale nie veľmi. Chceme zachovať atmosféru dosky ako sa len bude dať. Na koncerte samozrejme nie je možné všetko to, čo v štúdiu, ale duch a energia zostávajú. A to je dôležitejšie než čisto rovnaké aranžovanie .

Kdesi som sa dočítal , že vás Honza Muchow uviedol do veľkého sveta . Cítite to tiež tak?
Ak by som svet, v ktorom sa pohybujem, mala brať ako veľký, potom ma do neho určite uviedol Honza . Ako veľký ho ale neberiem. Vnímam to skôr tak, že spolupráca s Honzom ma mnohému naučila, vďaka nej som objavila veľa nových vecí okolo hudby a produkcie. Toto ale vnímam skôr cez hudbu ako cez priestor či spoločnosť, kde sa realizuje. Inak povedané: Honza ma toho veľa naučil a prehĺbil moje vedomosti a skúsenosti v muzike.

Veľa sa o vás začalo hovoriť v súvislosti s titulkovú piesňou filmu Davida Ondříčka V tieni , to asi bola taky do značnej miery práce Honzu Muchowa…
Pieseň Lay Down vznikla ešte pred filmom, ale bola ešte v akejsi kostre. S nápadom, že by mohla byť použitá do filmu, prišiel práve Honza. Dal ju vypočuť Davidovi Ondříčkovi, tomu sa pieseň páčila a tak sme ju s Honzom a Michalem Novinskim dotvorili tak, aby celkovo ladila s muzikou k filmu. Na mojom novom albume je práve táto „filmová“ verzia. Aj na koncertoch ju budeme hrať asi dosť podobne .

Lay Down – a možno väčšina vašich pesničiek všeobecne – je úzkostlivá, smutná; ako sa na vás ale pozerám, ste dievča veselé, oči vám žiaria, moc pekne sa s vami rozpráva!
Tá zadumanosť je len jednou z mojich polôh. Myslím si, že každý človek má rôzne duševné polohy a nálady. A hudbou sa môže práve vyjadrovať o veciach, o ktorých normálne uvažuje, ale popisujú sa obtiažnejšie. Ak som v nejakej inej spoločnosti, nevyjadrujem sa tak, ako sa vyjadrujem v hudbe. Hudba by mala dávať priestor na komunikáciu, mala by byť prostredníkom oznámenia niečoho, čo nejde povedať slovami, ďalší komunikačný kanál. Pokiaľ taká je, nájdu sa ľudia, ktorí k nej priľnú, pretože ju chápu a cítia. Sú veci, ktoré existujú niekde za slovami – a muzika je od toho, aby boli vyslovené.

foto: Vendula Knopová

(Rozhovor bol preložený z českého originálu)