“Som abstinent a s alkoholom a drogami nemám žiadne skúsenosti,” hovorí spevák Xavier Baumaxa

Zahráte na koncerte v Bratislave skladby z posledného dvojalbumu Dawntempo alebo prídu na rad aj staršie veci?
Keď hrám sám, vôbec neviem. Nepripravujem sa, vyberám si iba prvú skladbu. No v Bratislave budem hrať so svojím djembistom Jirkom Mikulom, takže určite zaznie Kultúra je plná kultu, Romale rap, Good Times & Bad Times, Otvírakem, Penis a ďalšie hity.

Líšia sa koncerty u nás na Slovensku od tých v Česku?
Z mojej strany iba tým, že jednotlivé skladby uvádzam svojou vybrúsenou husákovskou čechoslovenčinou.

Na Slovensku ste vystúpili aj na festivale Pohoda. Ako si na to spomínate?
Pomerne dobre, neboli sme jediní, ktorí sme nemohli nájsť vjazd pre kapely. Takže presne v tú minútu, kedy som mal začať hrať, ma vyzdvihovali pri vjazde na druhej strane letiska. Potom, keďže som mal špacírstangle a nohu v gipse (teda v sadre), vytiahli ma výťahom na stage spolu s gitarami za všeobecného aplauzu. Pripadal som si ako gipsy king skôr než som začal hrať. Nádherný výhľad na okolie a skvelí ľudia!

Nedávno ste vydali dvojalbum Dawntempo. Povedali ste o ňom, že je pre unaveného, osamelého alkoholika. Prečo taký opis?
To nie je opis, ale popis!

Dobre, tak popis. Je tento album nejakou reflexiou toho, v akej životnej fáze sa nachádzate?
Nie, pre boha mária, som abstinent a s alkoholom a drogami nemám žiadne skúsenosti, ale snažím sa vcítiť do pocitov mojich kamarátov, ktorí o týchto substanciách hovoria.

Na album sa vám zbierali fanúšikovia. Verili ste, že sa vyzbierajú?
Verili. Moji fanúšikovia vedia, že mám veľké srdce, takže ma za to odmenili.

O vás sa píše hlavne, že ste bavič. Je Dawntempo album, ktorým ste to chceli vyvrátiť?
Ako vás počúvam, vnímate nový album Dawntempo ako smutný. Nie je to až také, iba humor na ňom je veľmi čierny. Ako hovorím v jednej staršej piesni: black is the whitest colour i have ever seen!

Hudobníkov sa všetci väčšinou snažia zaradiť do nejakého žánru. U vás by to však asi nebol najvhodnejší nápad.
Ako by ste vy sám charakterizovali svoju hudbu? Sám som si pre môj štýl vymyslel názov akustický crossover, no možno som nebol prvý…

Ako sa cítite v roli profesionálneho hudobníka? Ako dlho ste speli k rozhodnutiu, že hudba bude Vaším jobom?
Keď som počul kazetu, na ktorej v ôsmich rokoch spievam pesničky zo seriálov a filmov v šiestich neexistujúcich jazykoch, spätne som si uvedomil, že som asi svojím spôsobom bol trochu iné decko, taký triedny šašo, ktorému sa však smiali iba chytrí, čiže minorita. To mi už ostalo, nikdy nebudem oslovovať masy cez éter, no som na to hrdý, lebo kto je mediálne a masovo populárny, prispôsobil sa väčšinovému nevkusu. Celý život som sa snažil preraziť s rôznymi kapelami, napokon sa to podarilo až ako one man show s gitarou po tridsiatke. Zaujímavé je, že som to už vôbec nečakal. Nedávno som našiel desať rokov starý novinový článok, kde hovorím, že som diera na trhovisku. Teraz tam mám taký malý stánok s ponukou minoritných audioproduktov.

Ku komu máte blízko na českej alebo slovenskej hudobnej scéne?
Myslím, že chalani z Wohnoutu sú skvelá parta, fandím im. Najviac sa mi z českých kapiel páčia v podstate všetky projekty Dana Bártu, ale najväčší frajeri sú, myslím si, Buty – hrajú z muzikantského pohľadu veľmi kvalitnú muziku, no podarilo sa im osloviť široké publikum a preraziť aj do rádií. Majú obrovský hitový potenciál, ale nezľavujú na kvalite, čoho si veľmi cením, lebo je to vzácne. Teraz v aute rotujeme ich album Dřevo a moji malí synovia stále kričia: oco, daj tam znovu Tlustou pani! Keď dohrá po štvrtý alebo piaty raz, už to nevydržím a dám im Františka Dobrotu.

Xavier Baumaxa vystúpi vo štvrtok 13. 2. aj v bratiskavskom KC Dunaj.
Event: www.fb.com/…286398098065