Rozhovor s Joyride (2. časť): Nikdy sme fanúšikov nerátali

Kde by sme vás najbližšie mohli vidieť hrať?
Momentálne žiadne turné neriešime. Plánujeme koncerty na miestach kde sme nehrali. Sme v období, kedy skúšame nové skladby a uvidíme čo bude ďalej. Najbližšie budeme mieriť do Brna a do Bratislava. Tešíme sa z každej novej zaujímavej ponuky.

Ktorú z vašich piesní hrávate najradšej?
Samozrejme mám rád všetky skladby. Vždy sa teším na koncert aj kvôli tomu, ktorá skladba sa ako vyvinie, keď na pódiu ožije. Rád v skladbách hľadám nové veci. Moment, ktorý tu predtým nebol. Vždy sa teším na Let You in a Dream About a nepomenovanú skladbu, ktorú sme venovali všetkým mŕtvym femme fatale, ktoré sme si obľúbili či už z hudobnej alebo filmovej scény.

Rád hrávam Gloriu, ktorú sme si požičali od Patti Smith. A samozrejme našu prvú Screw face, tá už má navždy svoje vyčlenené miesto.

Radi improvizujeme, nie sú to však žiadne preinštrumenta­lizované prelúdiá, ale funguje medzi nami muzikantská chémia, ktorej sa na pódiu radi poddávame.

Kde čerpáte inšpiráciu?
Nápad príde väčšinou sám. Nepíšem skladby nijak silene . Je to zvláštne, niektoré piesne sa píšu samé. Za polhodiny som hotový. Iné zrejú aj niekoľko rokov.

Rád vkladám do textov pocity a zážitky zo snov. Čerpám z poézie vlastnej aj mojej obľúbenej. Mám rád avantgardné umenie, starý americký underground, francúzskych básnikov, Dalího, Van Gogha, a všetkých zblúdilcov a tulákov, ktorí sa byli so životom a talentom tak isto, ako si ho vedeli užívať. Je toho veľa.

To je ďalší dôvod prečo milujem hudbu. Tá tvorivá sila, ktorá ma pohltí a poháňa v pred. Písanie textov je aj úžasný spôsob komunikácie človeka samého so sebou. Často ma inšpiruje pohľad, zvuk, hocijaká maličkosť, ktorá sa ma nejakým spôsobom dotkne. Človek musí byť veľmi vnímavý a citlivý, aby zachytil každý dôležitý podnet, ktorý ho môže priviesť k novému nápadu. Ten sa potom môže rozvíjať a šíriť ďalej.

Žáner, ktorý hráte, na Slovensku nerobí veľa ľudí. Bolo ťažké vybudovať si fanušikovskú základňu, akú máte?
Vždy sme hrali hudbu, ktorú máme radi a ktorú cítime. Nikdy sme fanúšikov nerátali. Sme radi za každého človeka, ktorý príde na koncert a páči sa mu naša hudba. A ešte viac poteší, keď pochopí a nájde v nej niečo hlbšie ako rytmus a super image (ktorý sme si nikdy nebudovali). V hudbe ide o ničo iné.

Myslím, že naši fanúšikovia nie sú moderní ľudia. Nikdy sme sa nepovažovali za výstrelok doby, módy, či nejakej hudobnej vlny. A takí sú aj naši fanúšikovia. Sú to ľudia, ktorí premýšľajú. Skôr sa pod pódiom otvárajú a načúvajú , ako sa bez cieľne jašia. A je dobre keď im tento prístup vydrží aj viac ako desať minút po koncerte. Máme podporu aj od mnohých hudobníkov, čo nás veľmi teší.