Rozhovor s Joyride (2. časť): Nikdy sme fanúšikov nerátali
Druhá časť rozhovoru s kapelou Joyride je tu. Tentokrát nám Lukáš prezradil niečo o textoch, inšpirácii a fanúšikoch.
Kde by sme vás najbližšie mohli vidieť hrať?
Momentálne žiadne turné neriešime. Plánujeme koncerty na miestach kde sme
nehrali. Sme v období, kedy skúšame nové skladby a uvidíme čo bude
ďalej. Najbližšie budeme mieriť do Brna a do Bratislava. Tešíme sa
z každej novej zaujímavej ponuky.
Ktorú z vašich piesní hrávate najradšej?
Samozrejme mám rád všetky skladby. Vždy sa teším na koncert aj kvôli
tomu, ktorá skladba sa ako vyvinie, keď na pódiu ožije. Rád v skladbách
hľadám nové veci. Moment, ktorý tu predtým nebol. Vždy sa teším na
Let You in a Dream About a nepomenovanú skladbu, ktorú sme
venovali všetkým mŕtvym femme fatale, ktoré sme si obľúbili či už
z hudobnej alebo filmovej scény.
Rád hrávam Gloriu, ktorú sme si požičali od Patti Smith. A samozrejme našu prvú Screw face, tá už má navždy svoje vyčlenené miesto.
Radi improvizujeme, nie sú to však žiadne preinštrumentalizované prelúdiá, ale funguje medzi nami muzikantská chémia, ktorej sa na pódiu radi poddávame.
Kde čerpáte inšpiráciu?
Nápad príde väčšinou sám. Nepíšem skladby nijak silene . Je to
zvláštne, niektoré piesne sa píšu samé. Za polhodiny som hotový. Iné
zrejú aj niekoľko rokov.
Rád vkladám do textov pocity a zážitky zo snov. Čerpám z poézie vlastnej aj mojej obľúbenej. Mám rád avantgardné umenie, starý americký underground, francúzskych básnikov, Dalího, Van Gogha, a všetkých zblúdilcov a tulákov, ktorí sa byli so životom a talentom tak isto, ako si ho vedeli užívať. Je toho veľa.
To je ďalší dôvod prečo milujem hudbu. Tá tvorivá sila, ktorá ma pohltí a poháňa v pred. Písanie textov je aj úžasný spôsob komunikácie človeka samého so sebou. Často ma inšpiruje pohľad, zvuk, hocijaká maličkosť, ktorá sa ma nejakým spôsobom dotkne. Človek musí byť veľmi vnímavý a citlivý, aby zachytil každý dôležitý podnet, ktorý ho môže priviesť k novému nápadu. Ten sa potom môže rozvíjať a šíriť ďalej.
Žáner, ktorý hráte, na Slovensku nerobí veľa ľudí. Bolo
ťažké vybudovať si fanušikovskú základňu, akú máte?
Vždy sme hrali hudbu, ktorú máme radi a ktorú cítime. Nikdy sme fanúšikov
nerátali. Sme radi za každého človeka, ktorý príde na koncert a páči sa
mu naša hudba. A ešte viac poteší, keď pochopí a nájde v nej niečo
hlbšie ako rytmus a super image (ktorý sme si nikdy nebudovali). V hudbe ide
o ničo iné.
Myslím, že naši fanúšikovia nie sú moderní ľudia. Nikdy sme sa nepovažovali za výstrelok doby, módy, či nejakej hudobnej vlny. A takí sú aj naši fanúšikovia. Sú to ľudia, ktorí premýšľajú. Skôr sa pod pódiom otvárajú a načúvajú , ako sa bez cieľne jašia. A je dobre keď im tento prístup vydrží aj viac ako desať minút po koncerte. Máme podporu aj od mnohých hudobníkov, čo nás veľmi teší.