Rozhovor s Joyride (3. časť): Hrať sa dá všade, stačí len trochu elektriny
V poslednej časti rozhovoru prezradila kapela plány do budúcna, názor na pirátske sťahovanie hudby a vzájomné vzťahy členov Joyride.
Má podľa teba ešte v čase mp3 –ok a pirátskeho sťahovania hudby význam predávať hudbu? Máš predstavu, ako bude hudobný biznis vyzerať napríklad o 10 rokov?
Nad týmto som nikdy príliš nepremýšľal. O tom rozhodujú iný. Ľudia CD kupujú veľmi málo. Prišla k nám móda vinylov. Zbieram LP platne už dlho a nedám dopustiť na zvuk, formát a všetko čo sa LP týka. No nemyslím si, že by sa biznis vrátil k LP alebo CD.
Zaujímam sa o formát, ktorý predstavuje Neil Young. Ten má zvukovú hodnotu úplne inú ako mp3. Ale to je tiež sféra do ktorej tak úplne nevidím.
Little Lucky Beat sme na koncertoch rozdávali a nepredali sme ani kus, teda dúfam. Teší nás, keď si chcú noví fanúšikovia kúpiť naše CD a prejaviť tak podporu ku kapele. Brali sme to však ako ďalší dobrý dôvod prečo CD darovať. Zatiaľ to robíme takto, uvidíme ako sa to bude meniť.
Čo plánujete v blízkej budúcnosti?
Tešíme sa na nové skladby. Uvidíme čo bude ďalej, možno pribudne ďalší nástroj na koncerty, ako som spomínal, určite budeme niečo nahrávať. Na to sa tiež veľmi tešíme. Nosím v hlave aranžmány k skladbám a veľmi rád by som pracoval so sláčikmi a klavírom. Bola by to zmena. Potrvá to však určitý čas.
Dostali sme ponuku na spoluprácu k soundtracku k slovenskému filmu, tak na to sa tiež veľmi teším a dúfam, že to víde.
Hrávate aj doma, aj v zahraničí. Na ktorý koncert spomínate najradšej a na ktorý by ste radšej zabudli?
Hrávame na Slovensku a sem tam v Čechách, kde to máme veľmi radi. Po desiatich rokoch hrania však človek zistí, že na Slovensku je klubová scéna naozaj malá. Dá sa hrať všade. Stačí trochu elektriny, ale ľudia chodia na koncerty menej.
Bol koncert pred rokmi v Púchove. Hrali sme približne 2 hodiny a skladby sa rodili naozaj priamo na pódiu, hudba prichádzala cez nás, nechceli sme prestať hrať. Nechcem to nejak mystifikovať, ale na ten koncert spomínam veľmi rád. Skôr na pocit, ktorý sme mali všetci. Kapela aj fanúšikovia, ktorí nám dávali veľmi príjemnú odozvu. Bolo to veľmi produktívne obdobie, akoby na nás nepôsobili žiadne vonkajšie vplyvy, ale naopak skúmali sme naše vnútro, čo je nám vlastné.
No a najhorší koncert? Mali sme aj také koncerty. Nemám to rád.
Kapelou ste už nejaký ten rôčik. V niektorých prípadoch dochádza k ponorkovej chorobe. Dokážete si ešte spolu vyjsť len tak na pivo?
A veľmi radi. Nestretávame sa spolu už tak často ako na začiatku, ale vždy keď sa stretneme je to super. Máme okolo seba stále ľudí, ktorí sú s nami od začiatku a to si tiež veľmi vážime. Sme ako kmeň. Všetci máme radi divoký Západ a peacemakera Winnetoua:)
