Rozhovor s Joyride: "rozlišovanie scény už neriešim"

Rozhovor s Joyride: "rozlišovanie scény už neriešim"

V najbližších dňoch vám predstavíme kapelu Joyride z Nového mesta nad Váhom. Ich vznik, plány do budúcna a názory na dnešnú hudobnú scénu sa postupne dozviete od Lukáša (Joyride), ktorý nám poskytol rozhovor.

Spomínaš si ešte na začiatky kapely Joyride?
Kapela vznikla v roku 2003 v Trenči­anskych Bohuslaviciach. Mal som napísaných zopár skladieb, ktoré sme začali hrávať a postupne prichádzali nové. Takmer všetky skladby na našom debute Little Lucky Beat pochádzajú práve z tohto obdobia. Veľmi sme chceli hrávať koncerty, no hudobná / klubová scéna bola úplne iná ako teraz. Po štyroch rokoch sme vymenili bubeníka a to je jediná zmena, ktorá v kapele zatiaľ nastala.

Plánujete v budúcnosti vydať nový album alebo EP?
Je pravda, že sme nikdy nič príliš neplánovali. Skôr sme brali všetko tak, ako to išlo. Prvý album vznikol veľmi spontánne. Chceli sme nahrať 3–4 skladby a nakoniec nám všetko akosi vychádzalo a nahrali sme album za dva dni. Bola to sranda, veľmi dobrá nálada a všetko sme robili s ľahkosťou a radosťou.

Teraz s albumom nie som tak spokojný ako keď bol nový. Určite by som prehral zopár vecí. Zachytili ho médiá, rádiá v SR aj v Čechách a festivaly. Ľudia sa k nemu dostávali sami. Samozrejme, bol a aj je na stiahnutie zdarma . Príliš sme sa nevenovali propagácií. Jediné bubliny sme urobili na obale CD. Bolo to naozaj len o hudbe a o našej práci. Bolo to úžasné obdobie.

Je to o voľbe a o voľnosti. Brali sme veci tak, ako prichádzali. A bolo to dobré. Možno sa to zdalo niekomu nezodpovedné, nevšedné. No vedeli sme, že máme úplnú slobodu v tom čo sme robili. A užívali sme si to. Keď cítime, že treba niečo robiť, tak robíme na sto percent. Keď cítime že nie je správny čas na určité veci, tak si zapálime a čakáme.:)

Premýšľame či nahrať album alebo len zopár skladieb. Album má určitú výpovednú hodnotu, aspoň by mal mať. Myslím, že našim fanúšikom by sa viac páčil album ako nejaké EP. Ale zvažujeme aj takúto možnosť. Skôr to vnímam ako konfrontáciu presvedčenia s realitou.

V akom stave je podľa teba slovenská alternatívna/un­dergroundová scéna?
Teší ma, keď vidím koľko mladých ľudí stále láka hudba, kapely a koncerty. Keď sme začínali hrávať nebolo toľko kapiel ako je dnes. S tým súvisia aj možnosti nahrávania, technická vybavenosť a internet.

Rozlišovanie scény už dlhšie neriešim. Jednoducho mám rád, to čo sa mi páči. Osobne si alternatívu či underground predstavujem trochu inak. Viac by som sa sústredil na hudbu ako takú. Zmysel, význam a hodnotu, ktorú hudba ponúka a dáva. Venoval sa viac kreatívnej činnosti. Priestor na to je.

Za ten čas, ktorý sa venujeme hudbe som spoznal zopár ľudí, muzikantov, ktorí sú podľa mňa veľmi talentovaní a nesnažia sa akoukoľvek formou „vyliezť“ z undergroundu. Naopak sústreďujú sa na to čo vedia a hľadajú spoluprácu s ďalšími podobnými kreatívnymi umelcami, stretávajú sa a snažia sa rozvíjať. A to mám rád.

Vznikajú stále nové kapely, ale pre mňa ich hudba často stráca na dôveryhodnosti. Je stále ťažie objaviť u hudobníkov originalitu. Je to skôr o tom, či uveríte alebo nie. Či je to skutočné alebo umelo vyhnané. Záleží na zmysle, ktorý vás poháňa. Či je to cítiť aj z vás aj z hudby alebo z čohokoľvek iného čomu sa venujete.

Paradoxne, ľudia sú plytčí. A všetko na seba nadväzuje. Je to dobou v ktorej žijeme a tvoríme. Máme neuveriteľné možnosti. A predsa smerujeme na dol. Ako ľudia určite.

Pokračovanie rozhovoru s kapelou Joyride už čoskoro.

foto: martina mlcuhova
zdroj: ahudba.sk