Report: Pestrofarebný Sziget v odkaze výročia legendárneho Woodstocku sa skončil

Takže čo sa dialo od Stredy do Nedele? Začiatok tretieho festivalového dňa vo veľkom štýle uviedol na hlavnom pódiu mladý britský hudobník, Jake Bugg. Upútal pozornosť publika brilantne prevedeným folk rockovým koncertom, na ktorom odohral skladby zo svojich dvoch albumov. Odporúčame vypočuť si jeho ostatný album Shangri La. Jake má veľký potenciál a svojou charizmou a hudobnou zručnosťou to dokazál aj na Szigete. Gitarová „old school“ v spojení s viac ako zaujímavým hlasovým počinom, vôbec nie je nudná, naopak dokonale strhne a nakopne!

Nasledovali vystúpenia Imagine Dragons, Placeba, či Toma Odella, ktorý dokázal pritiahnuť na svoj koncert množstvo divákov, aj keď v tom čase hlavné pódium patrilo hviezde večera, londýnskym Placebo. Mladý, len 23 ročný pesničkár svojimi piesňami navodil miestami až eklektickú atmosféru, čo prítomní diváci ocenili riadnym potleskom.

Hlavné pódium v tom čase patrilo excentrickému a charizmatickému frontmanovi Placeba, Brianovi Molkovi, ktorý síce nevyzeral v najlepšej fyzickej kondícii, no ako vždy predviedol perfektnú hudobnú šou vo vynikajúcom akustickom prevedení i takmer bezchybnom speve. Obrovskému množstvu divákov sa odvďačili 90 minútovým koncertom, kde okrem prezentácie nového CD Loud like love, odzneli staré známe hitovky, ako Special K, Running up that hill, Every you, every me, Meds a ďalšie. Vystúpenie s nádychom veľkoleposti. V závere sa celá kapela poďakovala za priazeň početnému publiku na všetky strany pódia a Brian pripomenul, že na Szigete vystupujú vlastne od 90-tych rokov, no vždy sa tu v budúcnosti radi vrátia a fanúšikov si nájdu sami, pretože je to pre nich jeden z najobľúbenejších festivalov, kde mohli vystupovať.

V alternatívnom hudobnom stane A38 bolo pre nás vystúpenie Clean Bandit, ako náhrady za London Grammar, viac sklamaním ako potešením. Nestratil sa ani Peter Lipa na Blues – Irish pódiu, kde v noci pred stovkami fanúšikov prezentoval svoju tvorbu najmä s anglickými textami. Takisto zaujímavé až kontenplatívne gitarové vystúpenie predviedol novozélandský pesničkár Thomas Oliver vo Fidelio Culture Zone. Aj keď nie je rodený novozélanďan, z atmosféry na koncerte bolo cítiť, že hudba z tejto krajiny chytá ľudí za srdce. Najmä jeho priateľská komunikácia s publikom. A miesto pre sólo pesničkárov s gitarkou patrí na Sziget!

Štvrtok sa niesol v znamení dažďa a následnej premeny ostrova slobody na ostrov blata. Navyše tento deň, ako jediný, bol ostrov zaplnený na úplné maximum, čo je 85 tisíc ľudí.

Z hudobného programu by sme vyzdvihli Bonobo, Bastille, či Finka. Navyše charizmatický mladý belgický spevák Stromae a jeho zmes electro hip hop, eurodance, či tradičných afrických vibrácií, zaplnil A38 do posledného miesta, a ostatní záujemcovia, ktorých veru nebolo málo, sa dnu nedostali, nakoľko vstup uzavrela security, pričom zlyhalo aj vonkajšie ozvučenie veľkoplošky. Preplnenosť festivalového ostrova si tak vzala svoju daň, pričom niekoľko fanúšičiek museli záchranári vyťahovať priamo z vriaceho kotla, kde odpadli. Právom sa tak na to množstvo fanúšikov sťažovalo, za čo sa dotknutým fanúšikom organizátori verejne, priamo na tlačovke cez médiá ospravedlnili.

Na obed sa predstavil aj slovenský Longital či český Dva. Ich skvelé vystúpenia poznačil len silnejúci dážď, teda menšia účasť publika.

Partia okolo Dana Smitha v podobe londýnskej kapely Bastille, hrajúcej prevažne alternatívny rock, predviedla na hlavnom pódiu pomerne solídny výkon, čím prebudili dažďom unavené publikum a dokonale im zdvihli párty náladu, dokonca prestalo pršať. Po nich prišla pomerne nudná a spevom neoslňujúca Lily Allen, ktorá sa počas prestávok smiala zo všetkého, no najmä zo seba, aj keď jej pomaly nikto nerozumel, proste pôsobila ako „nafetovaná“ Madonna na oldies disco. Hrou na „beachball“ ju tak aspoň sprevádzali návštevníci, ktorí od organizátorov dostali 5000 farebných nafukovacích lôpt s logom Szigetu, čo ich zjavne nadchýnalo viac ako samotný koncert. Záver večera patril americkým Macklemore & Ryan Lewis v rytme hip hop a rapu. Svojich nespočetných fanúšikov potešili singlami z debutového albumu The Heist, čím ako headlineri úplne vypredali daný deň na Szigete do posledného miesta.

Bonobo v A38 doslovne „namaľoval“ pestré hudobné plochy, umne kombinovaný DJský set so živými sekciami, snivé a magické piesne striedali ostro pulzujúce tempá, a to všetko sprevádzané krásnym ženským vokálom. Následne si jeho koncert vychutnali aj fanúšikovia v Bratislave.

Piatkové hudobné vystúpenia na hlavnom pódiu odštartovali energickí nemeckí hip hoperi Die Fantastischen Vier, ktorí komunikovali s publikom výlučne nemecky, čo mi prišlo možno aj trochu na škodu, no ich tvorba je určená nemeckému publiku, ktoré malo na Szigete silné zastúpenie. Nasledovalo vystúpenie amerického producenta a rapera Cee Lo Greena, ktoré pôsobilo trochu staromódne, ale proti gustu žiaden dišputát. Ako starý dobre známy americký gýč. Zaujali len tanečnice, ktoré ho doprevádzali.

Band of Skulls boli druhou kapelou po britských mladíkoch Palma Violets na A38 Stage. Skvelá basistka a speváčka vizáže Miy Wallace z Pulp fiction, Emma Richardson a jej dvaja kolegovia, si naplno užívali svojím výborným výkonom priam chvíle psychedelie.

Manic Street Preachers a ich výborné nazvučenie, či perfektný spev zatienili aj vek ich členov. Bolo vidno, že kapela je dokonale zohratá. Nezostali nič dlžný povesti hitmakerov, ich piesne napriek „opočúvanosti“ v rádiách vyzneli skôr komorne ako megalomansky. Skupina odohrala aj 5 skladieb z ich čerstvo vydaného albumu a publikum ich prijalo veľmi dobre. Čakali sme najmä na ich novú pieseň Europa geht durch mich, ktorú na albume naspievali s Nemkou Ninou Hoss. Spevák James Bradfield, známy eurokritik, v nej viac ako ironicky spieva o „súdržnosti " Európy. Prvky občianskeho aktivizmu v piesňach, ak sú trefné a neprehané, oceňujeme. Odporúčame si vypočuť ich nový album Futurology. Manic Street Preachers na novej nahrávke aj naživo dokázali , že vôbec nepatria do časov minulých. Politické texty podporujú ich dlhý boj za nezávislosť Walesu. Parádne vystúpenie, hoc prišlo menej fanúšikov, ako by sa dalo čakať.

Po nich hlavné pódium patrilo americkej legende Korn, ktorí sú stále počúvateľným metalom. Za svojím stojanom na mikrofón od H.R.Gigera tancoval Jonathan Davis svoje tance rovnako energicky, ako keď na Szigete hrali v nedávnej minulosti.

Popová speváčka Kelis príliš nezaujala ani na Pohode, no pozitívnejšie vyznelo jej indoor vystúpenie v stane A38, ako na hlavnom pódiu Pohody. Potom sa začalo nad Szigetom znova zmrákať, a najmä dážď zaplnil A38 pred vystúpením Klaxons, ktorí predviedli svižný výkon, no miestami sa to už všetko nieslo v rovnakom rytme i tónine. No klaxóni si užívali to množstvo ľudí, v domnení, že sú tam len kvôli nim, a nie dažďu. Každé vystúpenie v A38 bolo po dva dni s polhodinovým časovým sklzom. Navyše soulový spevák a gitarista, Michael Kiwanuka, z rovnakých dôvodov ako minulý rok, zrušil na poslednú chvíľu svoje vystúpenie, čo organizátorov dosť zarazilo, a zrejme ho už viac nepozvú.

Počas víkendu sa počasie zlepšilo a usporiadatelia s pomocou toi toi vysávačov čistili ostrov od nánosov blata a obrovských mlák, našťastie im k tomu pomohlo aj slnko. Na main stage v sobotu začínali Bombay Bicycle Club. Hrali s radosťou hravé tóny a pôsobili úplne pohodovo, čo návštevníci koncertu ocenili.

Legenda Madness je partia, ktorá hrá spolu už 40 rokov, no miestami pôsobili fádne až nudne. Po nich patrilo pódium The Prodigy. A zábavychtiví szigeťania sa naplno vytancovali a vyskákali pri chronicky známych skladbách.

Na A38 stage sa predstavili The Boss Hoss z Nemecka, s výborným spevákom hlasovo podobným Elvisovi, austrálske trio Jagwar Ma, ktorých si za predskokanov vyberajú napr. The XX či The Foals. Ich spevák chvíľami pripomínal sety v podaní The Chemical Brothers. Následne Crystal Fighters z vonku zneli fajn, no dnu sa po naplnení kapacít stanu nedostalo množstvo fanúšikov, tak sme to vzdali aj my. Súčasťou programu bola aj „color party“, kde na seba szigeťania pred hlavným pódiom nahádzali 6 ton farebného prášku.

V Nedeľu, posledný deň festivalu, sa na hlavnom pódiu a A38 prestriedali mená ako belgickí rockeri Triggerfinger, londýnske elektro duo Mount Kimbie, dobre znejúci britský rockeri The Kooks, výborný punkový NOFX, anglická synthpopová dvojica La Roux, s bravúrnym výkonom speváčky Elly Jackson, americká hip hopová dvojica Outkast, elektro music v podaní americkej dvojice Dark Side, a program na hlavnom pódiu uzavrel DJ Calvin Harris s laser show. Po ňom nasledoval ohňostroj a následne pódium už tradične zhaslo.

Na Sziget prišlo tento rok dokopy cca 415 tisíc návštevníkov, čo je nový rekord festivalu, no túto preplnenosť bolo aj značne nepríjemne cítiť, čo nebolo najdokonalejšie zvládnuté zo strany organizátorov. Dúfajme, že dané nepríjemnosti sa opakovať nebudú a spolu sa môžeme tešiť na budúcoročný najdivokejší párty týždeň, aký sa dá zažiť jedine na Szigete!

Aj keď festival sprevádzali drobné nedostatky, bol to týždeň plný kultúrnych zážitkov. Ostrov slobody bol miestami viac oplotený, ako voľný k pohybu s množstvom obmedzení pre bežných návštevníkov. Aj motto organizátorov, „môžete robiť všetko, čo nie je zakázané“ sa na tlačovke zmenilo na nové, „Robte všetko, aj to zakázané!“, zaznelo z úst Fruzsiny Szép, programovej riaditeľky festivalu. Rozpočet festivalu bol okolo 20 miliónov eur, z čoho na hudobný program a infraštruktúru na ostrove išlo rovnako po cca 4 mil. eur, na nehudobný program a marketing rovnako po 1 milióne eur, 2 milióny na celkovú dekoráciu ostrova atď.

Môžeme si myslieť, že tohtoročný Sziget bude viac ziskový, nakoľko minulý rok produkcia utrpela značné straty a znova sa museli uchádzať o zvýšenú priazeň divákov, čo sa im aj podarilo. Takže vďaka i tak za dobrú organizáciu a nezabudnuteľné hudobné i kultúrne zážitky.

45 rokov od legendárneho Woodstocku je tu nasledovník, kultúrny kolos zvaný SZIGET!

Reported by DM/CCH#2014